Naše zdravotníctvo

Autor: Petra Nogová | 24.1.2014 o 18:16 | (upravené 24.1.2014 o 18:27) Karma článku: 1,98 | Prečítané:  250x

Vidím nemocnicu. Je to taký malý – veľký svet , ktorý sa snaží prospievať  ľudom a prežiť.  V rukách tých čo prvotným údelom  nie je pomoc ľudom , ale vlastné zabezpečenie ničia meno a účel týchto inštitúcií. Predstavuje živočícha , robí čo je nevyhnutné pre jeho blaho a dúfa že sa mu to dlhodobo bude dariť.                                                                                                                                                                   Zdravotníctvo je dôležitou súčasťou našich životov a pokiaľ padne , ohrozí tým náš svet –náš svet pohodlia a možnosti riešiť svoje ohrozenie zdravia s pomocou tých , ktorí sú na to špecializovaní.

Áno , majú ušľachtilé povolanie  , hoci niekedy je Hippokratova prísaha skôr ako zábavná riekanka než reálny záväzok k uchovávaniu života.  Vždy sa nedá hovoriť presne ku všetkým , preto by som vyzdvihla tých o , ktorých vieme , že si plnia svoju povinnosť  zodpovedne a niekedy dokonca aj nad rámec povinností.  Niekedy si totiž vôbec nevieme predstaviť ,čo všetko obnáša starostlivosť o nás. Nenapomáha tomu ani fakt o platoch , ktoré skôr odrádzajú od tohto zamestnania , čím si teda ľudia za túto prácu im patrí kutočný rešpekt

Jednoznačne si zaslúžia viac , než čo im štát tak „ štedro“ ponúka.  V rámci dobrej krvi dajú percentká aby bolo ticho. Sama mám v rodine členov , ktorí si plnia pracovnú povinnosť práve v tomto obore a niekedy som až pobúrená koľko sa zdravotné sestričky a bratia musia zaprieť a trpezlivo to s nami chorými vydržať , pričom väčšina to nechce uľahčiť ani im ani sebe.

Nejde len o prácu s detičkami a staršími ľuďmi  , hovorí sa tu o širokospektrálnej škále zdravotných odvetví , kde ide do nebezpečenstva aj ich vlastné zdravie.                                                                         Nezabúdajme , že to nie sú nástroje služieb , ale ľudia , ktorý to nevzdali  ani so systémom v ktorom musia pracovať , ani štátom , ktorý je pomerne ľahostajný . Chcú sa ďalej starať a naplniť si jeden z cieľov ich ľudskej cesty a to nemyslieť len na seba  a niekedy myslieť aj na druhých.

Možno až priveľmi idealizujem a trochu som potlačila lekárov ktorý za teplú stoličku sú ochotní nechať  všetko tak , nezaujatých jedincov , ktorí už stratili chuť do práce , ale  my všetci chceme pocítiť že sme prospešní .. svojej rodine , priateľom... Veď zdomácňujeme zvieratá aby sme sa starali a cítili sa potrební.

Osobne , keď som čakala asi dva mesiace dozadu u mojej doktorky v čakárni a videla tých ľudí , deti , mamičky s bábätkami , prišlo mi to ako veľká stresová bublina , ktorú má sestrička na starosti aby nevypukla epidémia nepokoja a nebodaj aby sa tam nepobili o to kto bude ďalší.                                         Sama som ale bola trochu vytočená , keď som čakala dve hodiny kým som sa dostala cez tie nedobytné dvere až k medicínskej záchrane. A prečo?? Niekto šiel prednostne , tuto bol objednaný , niekto len tak na recept prišiel a ja som ticho sedela ako nezrelá zelená paprika a prekrúcala očami.

Je to svet toľkých menných situácií a nie vždy sa obidve strany zachovajú vo vyhrotenej situácií neskratovo.  Sestrička nevie kam skôr , prídu problémy doma , nezachováva svoju profesionalitu a to je predsa neodpustiteľné , že áno. A táto figúrka sa ocitne oproti vám.

Ako zareagujete keď sa vás už asi po tretí krát spýta či ste objednaný , alebo naopak  x-tý krát sa spýtate kedy už budete na rade. Vieme si to predstaviť.

Toto je ľudský problém dokonalosti , ktorý ešte nikto nevyriešil. Má pomerne poetické zakončenie – keď klepnete po horúcej hlave popálite si ruku. a keď si ju priveľmi spálite, musíte ostať v nemocnici , kde všade číhajú ďalšie rovnako príjemné veci ,ktoré vašu návštevu k vášmu potešeniu môžu pekne predlžiť. Tá atmosféra je nezabudnuteľná na väčšine štátnych nemocniciach.                                                Kachličky sa skoro sterilnom záchode sa odlupujú , stena pripomína moderné umenie deštruktivizmu a niekde sú z postelí pieskové prepadliská. Tento svet sa pomaly rúca a tí čo v ňom existujú robia čo môžu. Lenivosť sa predsa neodpúšťa.                                                                                                             Ale neplatí sa úsmevmi a neopravuje sa vetou zaplatím keď budem mať. Dnes už ani v rodine nie. A čo je dôležitejšie? Hľadať vinníka , niekoho na koho sa ukáže prstom , alebo radšej dômyselne vyriešiť problém. Zvyčajne sa začína prvým a tak ako v obušku z pytle ven – všetko čo chceme si prosto budeme musieť predstaviť.  Irónia je našťastie tak bezmedzná ,že dáva priestor tejto zúfalej situácií a necháva vychutnať trpkú chuť pravdy , že spravodlivosť sa už dávno nenosí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?